Odkaz Ďurka Langsfelda

Kto bol Juraj Langsfeld? A prečo si zaslúži našu pozornosť?

V slovenskej histórii patrí nepochybne medzi osobnosti, ktoré by sme si mali s úctou pripomínať. Ostal bojovníkom do posledných chvíľ a jeho krátky život je skutočným príkladom povýšenia hodnôt a úprimného presvedčenia nad všetko ostatné:

Ďurko Langsfeld sa narodil 16. októbra 1825 v Sučanoch ako prvorodený syn v rodine krajčíra. Mal dve sestry a troch bratov. Matka chcela aby sa stal kňazom a s týmto zámerom šiel na štúdovaťna evanjelické lýceum v Kežmarku a kolégium v Prešove. Chudoba rodičov mu nanešťastie znemožnila vzdelanie dokončiť. V rokoch, ktoré nasledovali pôsobil ako učiteľ v Žabokrekoch a v Martine.

Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 sa stal prívržencom štúrovského hnutia. Pre národnú buditeľskú prácu strávil krátky čas vo väzení v Banskej Bystrici. Neskôr vstúpil medzi slovenských dobrovoľníkov v Martine s cieľom pomôcť rakúskej armáde v boji proti maďarskému povstaniu. V roku 1849 totiž maďarská vláda na čele s Lájosom Kossuthom vyhlásila Habsburgovcov za zbavených uhorského trónu. Získal si veľké uznanie v hodnosti poručíka slovenskej dobrovoľníckej armády pri obrane Šútovskej úžiny. Po rozpustení jeho jednotky sa Ďurko Langsfeld sprvoti skrýval v horách Malej Fatry, neskôr v šope svojho ujca Andreja Čabjaka, ktorý ho však pre 300 zlatých zradil.

Spolu s ďalšími aktívnymi účastníkmi bojov ho odvliekli do Kremnice a postavili pred vojenský súd. Žaloba znela: „Búril slovenský ľud, volal ho do zbrane a i sám so zbraňou v ruke povstal proti zemským pánom, proti Maďarom, zákonom i krajine Uhorskej.“ Do dnešných dní znejú Jurajove nezabudnuteľné slová pred súdom, ktorými odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa revolučných postojov:

„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť aj Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“

Zostal verný svojím ideálom aj za cenu vlastného života. Bol odsúdený na trest smrti obesením, popravený pred svojimi spolubojovníkmi a obyvateľmi Kremnice 22. júna 1849. Mal len 23 rokov.

Dnes už našťastie nežijeme v časoch, kedy by nás hájenie spravodlivosti mohlo stáť život, ale odkaz Ďurka Langsfelda je stále silný. Napĺňajú ho ľudia, ktorí v boji za správnu vec a pravdu prišli o zamestnanie, plat a čelia trestným oznámeniam a posmechu. Rád Ďurka Langsfelda je preto týmto výnimočným ľuďom udeľovaný ako prejav vďačnosti a podpory za ich konanie.

Rad Ďurka Langfelda.

Rád Ďurka LangsfeldaPomenovanie radu je inšpirované slovenským dobrovoľníkom Jurajom Langsfeldom, ktorý v revolúcii 1848-49 bojoval za národné práva. Po zlapaní mal možnosť zachrániť si život tým, že sa pridá na druhú stranu. To odmietol so slovami: “Teraz ma súdia nepriatelia, no budú ma niekedy aj Slováci a pred tými by som nechcel prepadnúť”. Obesili ho 22. 6. 1849 v Kremnici.

Motív medaily – postava martýra na slovenskom dvojkríži – je inšpirovaný pamätnou tabuľou na mieste popravy, ktorá tam bola osadená v roku 1922.

Autorom návrhu a zhotoviteľom medaily je Jozef Murín.